Detail clanku

27. 03. 2023

Viete, kedy máte nárok na stravné? (2. časť)

To, kedy a v akej výške má zamestnanec nárok na stravovanie, nájdeme podrobne rozpísané v Zákonníku práce. Lenže v praxi môžu nastať situácie, keď si zamestnanci a ani zamestnávatelia nie sú úplne istí, či počas nich nárok na stravovanie zamestnancovi vzniká alebo nie. 

V článku sa bližšie pozrieme na nárok na zabezpečenie stravovania zamestnanca počas: 


  • dovolenky,
  • dočasnej pracovnej neschopnosti (PN),
  • ošetrovania člena rodiny (OČR),
  • čerpania náhradného voľna za prácu v nadčase,
  • sviatku, cez ktorý zamestnanec nepracuje,
  • práce v noci, v sobotu a v nedeľu,
  • vykonávania práce v rozsahu do 4 hodín,
  • pracovnej cesty. 


Podmienky zabezpečenia stravovania a ich úprava


Nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie má podľa § 152 ods. 2 Zákonníka práce ten zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny.


Podľa odseku 9 tohto zákona môže zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov:

  • upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas dovolenky, prekážok v práci alebo inej ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci;
  • umožniť stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rámca rozvrhu pracovných zmien, za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom;
  • rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie podľa tohto zákona.


Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ môže podmienky zabezpečenia stravovania upraviť napríklad vo vnútornom predpise. Podmienky vo vnútornom predpise musia byť v súlade so zákonom a musí o nich oboznámiť všetkých zamestnancov.  


Čo z toho vyplýva?

Že po splnení podmienok môže zamestnávateľ poskytovať stravovanie aj zamestnancom: 

  • počas čerpania dovolenky,
  • v čase, keď sú dočasne práceneschopní (PN),
  • v čase osobného a celodenného ošetrovania chorého člena rodiny (OČR),
  • ktorí si čerpajú náhradné voľno za prácu v nadčase,
  • cez sviatok, počas ktorého zamestnanec nepracuje,
  • ktorí v rámci pracovnej zmeny nevykonávajú prácu viac ako 4 hodiny. 


Ak zamestnávateľ neuplatní postup podľa § 152 ods. 9 bodu a), b) alebo c) Zákonníka práce, tak napríklad v prípade, že zamestnanec čerpá dovolenku a zároveň v ten deň nevykonával u toho istého zamestnávateľa prácu viac ako 4 hodiny, nemá zákonný nárok na zabezpečenie stravovania.




Zamestnanec pracujúci v noci, v sobotu či v nedeľu má nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie za rovnakých podmienok ako zamestnanec pracujúci napríklad od pondelka do piatka 8 hodín denne – v rámci pracovnej zmeny musí vykonávať prácu viac ako 4 hodiny. To, že ide o prácu cez víkend alebo v noci, nemá na nárok na stravovanie žiadny vplyv. 


Pracovná cesta a stravné 


Zamestnávateľ nemá povinnosť zabezpečiť stravovanie alebo poskytnúť finančný príspevok na stravovanie zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu. 


Počas pracovnej cesty môže vzniknúť zamestnancovi nárok na cestovné náhrady. Suma stravného pri pracovnej ceste je ustanovená v závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni, pričom čas trvania pracovnej cesty je rozdelený na časové pásma, a to: 


  • 5 až 12 hodín,
  • nad 12 až 18 hodín,
  • nad 18 hodín.


Sumy stravného pri tuzemskej pracovnej ceste platné od 1. 1. 2023: 




Vedeli ste, že? Ak je zamestnanec vyslaný na pracovnú cestu, ale zároveň na svojom pravidelnom pracovisku odpracoval viac ako 4 hodiny, zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť tomuto zamestnancovi stravovanie alebo poskytnúť finančný príspevok na stravovanie. 


Ak zamestnávateľ vyšle zamestnanca na pracovnú cestu, ktorá trvá menej ako 5 hodín, a neumožní mu stravovať sa zvyčajným spôsobom, môže mu poskytnúť stravné až do sumy stravného ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín alebo zabezpečiť bezplatné stravovanie.

 


V prípade, že zamestnanec, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, vykoná počas: 

  • kalendárneho dňa viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest;
  • dvoch kalendárnych dní pracovnú cestu, ktorá trvá v každom kalendárnom dni menej ako 5 hodín a ktorá celkovo trvá najmenej 5 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume ustanovenej pre časové pásmo 5 až 12 hodín;
  • jednej pracovnej zmeny v rámci dvoch kalendárnych dní viac pracovných ciest, z ktorých každá trvá menej ako 5 hodín, pričom celkový súčet trvania týchto pracovných ciest je 5 hodín a viac, patrí zamestnancovi stravné za celkový čas trvania týchto pracovných ciest. 


So zamestnancom, ktorému častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno v pracovnej zmluve alebo v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru dohodnúť iné podmienky poskytovania stravného, taktiež aj nižšie sumy stravného, najviac však o 5 % z ustanovenej sumy stravného. 


Vedeli ste, že? Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázateľne zabezpečené bezplatné stravovanie v celom rozsahu, zamestnávateľ mu stravné neposkytuje. 


Ak má zamestnanec na pracovnej ceste preukázateľne zabezpečené bezplatné stravovanie čiastočne, zamestnávateľ stravné kráti o: 

  • 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky,
  • 40 % za bezplatne poskytnutý obed,
  • 35 % za bezplatne poskytnutú večeru. 


A to z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín alebo z najvyššej dohodnutej sumy stravného v prípade zamestnancov, ktorí majú iné podmienky alebo sumy stravného z dôvodu častej zmeny pracoviska. 


Zahraničná pracovná cesta 




Pri zahraničnej pracovnej ceste patrí zamestnancovi za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty stravné v eurách alebo v cudzej mene. Výška poskytnutého stravného pri zahraničnej pracovnej ceste je uvedená v opatrení Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách. 


Ak zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v kalendárnom dni: 

  • do 6 hodín vrátane, patrí zamestnancovi stravné vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného;
  • nad 6 až 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného;
  • nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné  v sume základnej sadzby stravného.


Stravné sa pri zahraničnej pracovnej ceste poskytne zamestnancovi podľa krajiny, v ktorej strávil v kalendárnom dni najviac hodín. Ak zamestnanec strávi v kalendárnom dni rovnaký počet hodín vo viacerých krajinách, zamestnávateľ mu poskytne stravné v eurách alebo v cudzej mene, ktoré je pre zamestnanca výhodnejšie.


Zhrnutie 

  • Nárok na stravné počas dovolenky, PN, OČR, inej ospravedlnenej neprítomnosti na pracovisku alebo cez sviatok má zamestnanec len vtedy, ak je to písomne dohodnuté v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise.
  • Zamestnanec má nárok na stravné, ak pracuje v noci alebo cez víkend.
  • Zamestnávateľ nemá povinnosť zabezpečiť stravovanie alebo poskytnúť finančný príspevok na stravovanie zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu.
  • Počas pracovnej cesty môže vzniknúť zamestnancovi nárok na cestovné náhrady. Suma stravného pri pracovnej ceste je ustanovená v závislosti od času trvania pracovnej cesty.
  • Pri zahraničnej pracovnej ceste patrí zamestnancovi za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty stravné v eurách alebo v cudzej mene. 

Zdieľať:
Facebook