Viete, kedy máte nárok na stravné? (1. časť)

Podľa § 152 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách, prípadne v ich blízkosti. Túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi.

Povinnosť zabezpečiť stravovanie sa vzťahuje na každého zamestnávateľa, ktorý zamestnáva čo i len jedného zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, a to bez ohľadu na to, či ide o zamestnávateľa fyzickú osobu alebo o zamestnávateľa právnickú osobu. Navyše má každý zamestnávateľ povinnosť prispievať zamestnancom na stravu vo výške, ktorú ustanovuje príslušný zákon.

Zákon presne vymedzuje, ktorým zamestnancom musí zamestnávateľ stravovanie zabezpečiť a ktorým nemusí, kedy má zamestnanec nárok na stravné a kedy zo zákona nárok na stravovanie nemá.

Zamestnanci v pracovnom pomere

Pokiaľ vykonávate prácu na základe pracovnej zmluvy, máte nárok na stravovanie, ak v rámci svojej pracovnej zmeny vykonávate prácu viac ako 4 hodiny.

Z uvedeného vyplýva, že nárok na stravovanie majú nielen tí zamestnanci, ktorí pracujú na základe pracovnej zmluvy na plný úväzok, ale aj tí zamestnanci, ktorí majú nižší úväzok, napríklad pracujú 5 či 6 hodín v rámci pracovnej zmeny. Ak vykonávate prácu v rámci jednej pracovnej zmeny 4 hodiny a menej, nárok na stravné zo zákona nemáte.

Vedeli ste, že? Ak v rámci jednej pracovnej zmeny vykonávate prácu viac ako 11 hodín, zamestnávateľ nemá povinnosť poskytnúť vám ďalšie stravovanie. Môže tak urobiť z dobrej vôle, napríklad poskytnutím dvoch stravných lístkov alebo obedov v rámci tejto jednej pracovnej zmeny.

Viac pracovných pomerov súčasne

Ak máte uzatvorených viac pracovných pomerov súčasne, posudzuje sa každý pracovný pomer samostatne. Nezáleží pritom, či máte tieto pracovné pomery uzatvorené u rôznych zamestnávateľov alebo len u jedného.

Príklad: Máte uzatvorený jeden pracovný pomer na plný úväzok a druhý pracovný pomer na 4 hodiny denne. Nárok na stravné máte len z prvého pracovného pomeru. Ak by ste mali druhý pracovný pomer napríklad na 6 hodín denne, nárok na stravné by vám vznikol z oboch pracovných pomerov bez ohľadu na to, či ich máte uzatvorené u toho istého zamestnávateľa alebo u dvoch rôznych zamestnávateľov. V oboch pracovných pomeroch by bola splnená podmienka vykonávania práce viac ako 4 hodiny v rámci pracovnej zmeny. 

Dohodári a nárok na stravné

Ak pracujete na základe niektorej z dohôd (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov), nemáte zákonný nárok na stravovanie, a to bez ohľadu na dĺžku pracovnej zmeny.

Zamestnávateľ však má možnosť rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie. Môže tak urobiť po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. V prípade, že u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ môže podmienky zabezpečenia stravovania upraviť aj sám, napríklad vo vnútornom predpise. Pokiaľ tak urobí, podmienky vo vnútornom predpise musia byť v súlade so zákonom a musí s nimi oboznámiť všetkých zamestnancov.

Vedeli ste, že? Ak pracujete na základe niektorej z dohôd a zamestnávateľ má vo vnútornom predpise upravené podmienky poskytovania stravovania aj pre dohodárov, na to, aby vám vznikol nárok na stravné, musí to byť písomne uvedené aj v príslušnej dohode.

Konatelia a spoločníci

Rovnaké podmienky platia aj vtedy, ak ste konatelia či spoločníci eseročky – nemáte zákonný nárok na stravovanie. Zamestnávateľ však rovnako môže rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie, a to či už prerokovaním so zástupcami zamestnancov, alebo vo vnútornom predpise zamestnávateľa.

Práca z domu a stravné 

Ak pracujete z domu formou domáckej práce alebo telepráce (práca v rámci home officeu, aj keď tento pojem Zákonník práce nepozná), máte nárok na stravovanie rovnako ako ostatní zamestnanci. Musíte však spĺňať zákonnú podmienku výkonu práce viac ako 4 hodiny v rámci jednej pracovnej zmeny.

Pri práci z domu je z dôvodu dostupnosti často nemožné stravovať sa v jedálni zamestnávateľa alebo v stravovacom zariadení, ktoré zamestnávateľ zabezpečuje. Preto sa v praxi už viac-menej automaticky takýmto zamestnancom poskytujú stravné lístky, gastrokarta či finančný príspevok na stravovanie – podľa ich výberu.

TIP: S kartou UpDéjeuner si môžete objednať jedlo priamo domov aj cez službu Wolt. Ak pracujete z domu a nemáte čas pripraviť si obed vopred alebo ste počas práce dostali na niečo chuť, vyberte si obľúbenú reštauráciu, cukráreň alebo podnik vo vašom meste a zopár klikmi máte objednávku u seba. Stačí, ak v časti platobné údaje zvolíte kartu UpDéjeuner. 

Kedy táto povinnosť nevzniká?

• Zamestnávateľ nemusí zabezpečiť stravovanie zamestnancom, ktorí sú vyslaní na pracovnú cestu (s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako 4 hodiny, a zamestnancov, ktorým poskytuje finančný príspevok na stravovanie).
• Zamestnancom, ktorí v rámci pracovnej zmeny vykonávali prácu 4 hodiny a menej.
• Zamestnancom pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí. 

Vedeli ste, že? Pokiaľ ako zamestnanci nepracujete z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (napr. z dôvodu opravy prevádzky, výpadku elektriny a pod.), máte za tento čas síce vyplatenú náhradu mzdy, ale nespĺňate jednu z hlavných podmienok nároku na stravné – nevykonávate v ten deň prácu viac ako 4 hodiny. Z tohto dôvodu vám za čas strávený „na prekážke“ na strane zamestnávateľa nárok na stravné nepatrí. 

Vyplácanie stravného

Ako zamestnanci musíte mať zabezpečené stravovanie od prvého dňa vzniku pracovného pomeru. Zároveň platí, že stravovanie musíte mať zabezpečené už v čase, keď ste vykonávali prácu viac ako 4 hodiny. To znamená, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť vám ako zamestnancom stravné lístky, gastrokartu alebo finančný príspevok na stravovanie vopred, ešte pred výkonom práce. Ak tak neurobí, nepostupuje v súlade so zákonom.

V situácii, keď vám zamestnávateľ poskytol stravné vo vyššej miere, ako vám v skutočnosti vznikol nárok, zamestnávateľ vám o túto časť zníži ďalšie stravné.

Príklad: Ak vám zamestnávateľ poskytol stravné lístky či stravné na gastrokartu na mesiac vopred, ale v priebehu mesiaca ste boli 5 dní PN, tieto stravné lístky poskytnuté navyše nebudete na konci mesiaca vracať zamestnávateľovi, ale dostanete na ďalší mesiac stravné lístky znížené o 5 kusov, ktoré vám „ostali“ z dôvodu PN v predchádzajúcom mesiaci, prípadne vám zamestnávateľ dobije kredit na gastrokarte znížený o sumu stravného za čas, keď ste boli PN.

TIP: Práve vďaka stravovacej karte a zákazníckej zóne máte prehľad o všetkých transakciách, prijatých platbách či výdavkoch. Môžete si tak ľahko pozrieť a skontrolovať aj v takýchto situáciách, či vám zamestnávateľ poslal správnu sumu peňažných prostriedkov za daný mesiac. Navyše získate všetky výhody Klubu Up a množstvo extra zliav na nákupy u našich partnerov v Plnej peňaženke. 

Skončenie pracovného pomeru a stravné

Iná situácia nastane v prípade, ak ukončíte pracovný pomer (bez ohľadu na spôsob ukončenia). Ak vám ostalo navyše vyplatené stravné či už vo forme stravných lístkov, na gastrokarte, alebo ako finančný príspevok, ste povinní vrátiť ho zamestnávateľovi.

Od 1. 11. 2022 nadobudla účinnosť novela Zákonníka práce, v ktorej sa okrem iného upravili aj pravidlá vykonania zrážok zo mzdy v prípade stravného poskytnutého „navyše“. Zamestnávateľ vám môže takéto stravné zraziť priamo v rámci mzdy bez toho, aby musel mať so zamestnancom podpísanú dohodu o zrážkach zo mzdy.