Rozhovor: Podceňovať work-life balance sa firmám nevypláca

Termín work-life balance je v slovenskom kontexte relatívne nový. Jeho penetráciu v médiách alebo na sociálnych sieťach si všímame v princípe až posledných 10 – 15 rokov. Mohli by sme však povedať, že pred touto dobou niečo ako work-life balance neexistovalo? Aby sme si odpovedali na túto otázku, nazrime trochu do minulosti.

V podstate až do začiatku 20. storočia bolo bežnou praxou a realitou všedného dňa, že robotníci pracovali 70 až 100 hodín týždenne. „Obyčajný“ zamestnanec manufaktúry alebo dielne počas priemyselnej revolúcie v Anglicku pracoval neuveriteľných 16 hodín denne, šesť dní v týždni.

Zdá sa teda, že minulosť problém work-life balance skutočne nemala a ani neriešila. To však neznamená, že dnes táto oblasť nie je dôležitá. Práve naopak.

V tej najrýdzejšej forme je to skutočne rovnováha medzi osobným a pracovným životom. Avšak pomer 50 : 50 nie je nutnou podmienkou dobrého work-life balance (ďalej už len WLB). Ide o to, že práca aj život sú dynamické systémy, ktoré sa neustále menia. Sú v stave plynutia. V žiadnom okamihu nášho života sa nám nepodarí dosiahnuť rovnováhu natrvalo a nastálo. Celý systém práca-život je veľký a premenlivý. Na makroúrovni však ide o dosiahnutie celkového pozitívneho životného skóre.

Inými slovami, aby náš pracovný aj osobný život bol v celkovom sumári v pozitívnej bilancii.

Prečo je dôležité hľadať tento balans? Potrebujú ho iba vorkoholici, teda ľudia závislí na svojej práci alebo ho potrebuje úplne každý? Bez ohľadu na to, či ide o zamestnanca, zamestnávateľa alebo freelancera. 

Ak budeme vychádzať z faktického predpokladu, že každý zamestnanec, či už je vorkoholik alebo nie, potrebuje v práci doručovať výkony a výsledky, zákonite sa dostaneme k logickému záveru, že pre toto doručovanie musia byť splnené isté podmienky. Napríklad zdravie fyzické alebo mentálne. Sústredenie. Energia. Výkonnosť. A mnohé iné. Bez nich nie je možné žiaden výkon dosiahnuť. A v tomto prípade je skutočne dobrý WLB predpokladom pre prinášanie výsledkov. Bez balansu jednoducho nebude dodaná žiadna práca.

Akými konkrétnymi krokmi či riešeniami môže zamestnávateľ prispieť k zlepšeniu WLB svojich zamestnancov?

Prvou a nevyhnutnou základnou podmienkou zlepšovania WLB na strane zamestnávateľa je, samozrejme, fundamentálne povedomie o dôležitosti tohto pojmu v spoločnosti a hľadanie elementov, ktoré pomáhajú vytvárať pocit životnej pohody. Tá je jednou z kľúčových podmienok dosiahnutia WLB.

Druhým predpokladom je poskytovanie konkrétnych prvkov, ktoré vytvárajú tzv. wellbeing (pocit dobrého bytia). Ide napríklad o firemné benefity, príjemné pracovné prostredie, celkovú firemnú kultúru, dni zdravia, home office, firemnú škôlku a pod.

Treťou podmienkou je poskytovanie čo najväčšej autonómie pre zamestnancov pri vytváraní ich vlastných podmienok, ktoré vedú k ich prežívaniu dobrého WLB.

Pristupovať k nemu rovnako alebo sa konkrétne riešenia majú líšiť v závislosti od pracovnej pozície, ako aj veľkosti firmy (malé podniky, veľké závody a pod.)?

V princípe môžeme vo firmách vidieť dve línie vytvárania podmienok pre budovanie WLB. V prvom rade je to zostavenie akéhosi zásobníka riešení, techník, procesov a štruktúr, ktoré pomáhajú s budovaním WLB pre všetky pracovné pozície bez rozdielu.

V druhom rade sú tu však aj vyššie manažérske pozície, kde sa môžu objavovať prvky podporujúce utváranie WLB, ktoré v prvej línii nenájdeme. Tu môže ísť napríklad o sabbatical. Je pochopiteľné, že tento benefit vytvára WLB, ale spoločnosť ho nebude ponúkať všetkým zamestnancom.

Aké sú vaše skúsenosti z praxe? Myslíte si, že firmy na Slovensku sa dostatočne zaujímajú o duševné zdravie svojich zamestnancov?

Stále nie v dostatočnej miere. Máme tu zástupy zahraničných spoločností, korporácií a firiem, kde je súčasťou firemnej kultúry starostlivosť o WLB na všetkých úrovniach.

Nanešťastie ale u nás existuje aj celá plejáda malých a stredných firiem, ktoré WLB vôbec neriešia. Asi netreba zdôrazňovať, že ide o veľmi krátkozraký prístup, ktorý sa v dlhodobom časovom horizonte nevyplatí.

Aký má prípadný nezáujem dopad (na firmu aj zamestnancov)? Aké najčastejšie chyby zamestnávatelia robia?

Ako som už naznačil vyššie, stále máme firmy, ktoré nijakým spôsobom nepodporujú zamestnancov v ich WLB. Na prvý pohľad sa to môže javiť ako zbytočné. Ale treba si uvedomiť, že dlhodobo zanedbávaný WLB má veľmi hmatateľný a finančne vyčísliteľný vplyv na fungovanie firiem.

Sú k dispozícii štúdie, ktoré bez akýchkoľvek pochýb poukazujú na priamy vzťah medzi nedostatkom WLB a zvýšenou chorobnosťou. A to nehovorím o psychických a mentálnych dopadoch, ktoré ovplyvňujú správanie zamestnancov na pracovisku (zvýšená miera konfliktov, znížená kvalita doručovaných výstupov práce a pod.).

Najčastejšou chybou zamestnávateľov je, že napriek takto jasne preukázanej súvislosti sa problematike WLB vôbec nedostáva takej pozornosti, ako by si zaslúžila.

Dobre zvládnutý WLB má vplyv na pracovný výkon a spokojnosť zamestnancov. Je to pravda? Vykonali sa v tejto oblasti nejaké štúdie?

Áno, v tejto sfére bolo uskutočnených mnoho podnetných štúdií. Napríklad tá realizovaná v roku 2015 (autori: D. Antai, A. Oke, P. Braithwaite, D. S. Anthony) v 4 severských krajinách, kde sa skúmala korelácia medzi WLB a zvýšenou chorobnosťou. Bola potvrdená – to znamená, že čím je WLB u zamestnancov horší, tým viac sú chorí.

Taktiež je tu napríklad štúdia z roku 2015 z University of Karachi, ktorá jednoznačne preukázala významnú súvzťažnosť medzi rozličnými faktormi WLB (firemná škôlka, flexibilné pracovné hodiny) a produktivitou zamestnancov. Pokiaľ firma tieto faktory zabezpečuje, môže očakávať zvýšený výkon svojich pracovníkov.

V princípe nie je problém v tom, že by sme nemali vedecké dôkazy, ktoré nám hovoria o dôležitosti WLB. Spočíva v tom, že tento fakt firmy neberú príliš vážne.

WLB a wellbeing – súvisia spolu?

Áno, a to veľmi úzko. Work-life balance je systém, ktorého kvalita je vytváraná rozličnými prvkami. A pokiaľ je tento systém vyladený a funkčný, jeho výsledkom je pocit dobrého žitia alebo wellbeing. 

Dá sa jednoznačne povedať, že WLB zamedzuje vyhoreniu v práci?

Pokiaľ máme človeka, ktorý svoj WLB vníma ako nedostatočný a uvádza klasické symptómy, ako sú napríklad konštantná únava, pocit vyhorenia či vysoká chorobnosť, vieme pomerne jednoznačne určiť trend tohto vývoja. A ten sa skutočne k vyhoreniu nebezpečne blíži.

Existuje podľa vás niečo ako správne nastavenie hranice medzi fungovaním v práci a mimo nej? Alebo by o slove hranica ani nemala byť reč? Ako je to z pohľadu jednotlivca (zamestnanca)?

Vytváranie hraníc je pomerne veľký problém. Ten sa okrem iného prejavuje aj tým, že zamestnanci si prácu „ťahajú“ v hlave so sebou domov. Je dôležité naučiť sa techniky a postupy, ktoré nám pomôžu nechať prácu v práci a doma sa venovať sebe, koníčkom alebo rodine. Do veľkej miery je teda táto činnosť na pleciach samotného zamestnanca. A je zrejmé, že hranice sú aj v tejto oblasti dôležité.

Prispieva flexibilný pracovný čas a home office k zlepšeniu WLB? Je potrebné na prácu z domu, v teréne alebo v kancelárii z hľadiska WBL nazerať inak?

Áno. Flexibilný pracovný čas je jedným z faktorov, ktoré prispievajú k WLB. Čo sa home office týka, ten je taktiež vnímaný ako faktor podporujúci WLB. Avšak aj v rámci home office je potrebné tento benefit uchopiť správne. Ak napríklad nedokážem byť disciplinovaný a udržať si doma štruktúru pracovného dňa, potom bude práve tento benefit pre mňa kontraproduktívny.

Je potrebné vzdelávať zamestnávateľov o tejto problematike?

Určite áno. Je pozitívne, že celkovo sa problematika WLB stáva súčasťou mainstreamu a aj vďaka tomu o nej zamestnanci vedia, do istej miery majú firmy tým pádom prácu uľahčenú.

Ak je však firma iniciatívna a verejne sa k WLB hlási a podporuje zamestnancov, nemôže to byť na škodu veci. Nakoniec tak dochádza k synergickým efektom medzi celospoločenskými trendmi a firemnými aktivitami.

Niektoré firmy, zatiaľ najmä v zahraničí, prechádzajú na 4-dňový pracovný týždeň – považujete to za jedno z riešení, ako prispieť k WLB?

Smutnou a známou skutočnosťou je, že napriek tomu, že sa naša produktivita (vďaka technológiám) zvyšuje, a teda by sme mohli pracovať menej, pracujeme stále viac a viac, čo úplne nedáva zmysel. A aj preto vznikajú snahy o predefinovanie napríklad pracovného týždňa. A opäť, aj tu sú tieto výsledky kontraintuitívne. Logický predpoklad je, že za menej času sa urobí menej práce. Ukazuje sa však, že to tak nie je. Za kratší čas sú ľudia paradoxne schopní urobiť viac. Aj z tohto dôvodu tieto snahy majú zmysel a sú dôležitým príspevkom k problematike WLB.

Ako má ísť zamestnávateľ príkladom ohľadom dôležitosti nastavenia rovnováhy medzi súkromným a pracovným životom? Ak by ste mali dať firme jednu dobrú radu týkajúcu sa WLB, ako by znela?

Nastavte si metriky, ktoré budú nejakým spôsobom diagnostikovať alebo merať WLB. Vytvorte nástroje a postupy, ktoré podporujú WLB. A v neposlednom rade sa veľa a často pýtajte svojich zamestnancov, ako vnímajú svoj WLB a čo by potrebovali od zamestnávateľa, aby sa ich WLB zlepšil.

Povedzme, že som zamestnanec, ktorý sa snaží o dobrý WLB. Ak som v jeho počiatočnej fáze, potrebujem začať „zhurta“, aby som pocítil pozitívnu zmenu, alebo na jeho správne naštartovanie postačia aj maličkosti a „drobné kroky“?

Nie veľké veci, ale každodenné detaily nám pomáhajú vytvoriť celkový obraz work-life balance. Ľudia zvyknú podceňovať nepatrné a z ich pohľadu nevýznamné činnosti. Napríklad stravovanie. Každý deň ho musíme riešiť. Robíme si raňajky, ideme na obed a veľmi sa tým nezaoberáme. No stačí malá zmena v tom, čo obedujeme. Len to, že dáme prednosť vegetariánskemu jedlu, sa nám z pohľadu jedného dňa môže javiť ako triviálne, ale stačí, aby sme zmenili optiku. Čo sa stane, ak 300 dní v roku budem mať jedlo bohaté na proteíny? Odpoveď je, že veľmi veľa.

Martin Prodaj

Študoval špeciálnu pedagogiku na UK v Bratislave. Lektorstvu a konzultačnej činnosti sa začal profesionálne venovať po návrate z budhistického kláštora na Srí Lanke. Ako tréner a kouč pracoval na rozličných HR pozíciách aj vo veľkých spoločnostiach, ako napríklad O2 Slovakia, ING, Slovak Telekom. Je certifikovaným koučom v systematickom koučingu a autorom vzdelávacieho portálu Akadémia osobného rastu. Medzi hlavné lektorské oblasti jeho pôsobenia patrí koučing, emočná inteligencia, work-life balance, zvládanie stresu a prezentačné a manažérske zručnosti. V rámci týchto tém sa zapodieva produkciou podcastov či tvorbou videí na YouTube. Je autorom knihy Work Life Balance, napísal viaceré e-booky a venuje sa tiež online školeniu, pričom pôsobí aj ako motivačný spíker.